Vyplody

"Jak to chodí?" - "Chodí to dobře ale neseje to"... "No to je u secího stroje dosti podstatná závada" Tak aj takýmto výrokom z kultového filmu Marečku podejte mi pero, by sa dala opísať atmosféra našej fakulty. Navonok je všetko v kostolnom poriadku, nadriadení si zámerne alebo nezámerne nevšímajú ten bordel čo pod sebou majú.

Základnou úlohou a poslaním vysokej školy má byť záujem na tom aby poskytovala študentom čo najviac možností, kvalitu a odbornosť čo sa týka obsahu. Kvalita štúdia je častým argumentom, ktorým sa kompetentní oháňajú a apelujú na nerozhodných študentov aby sa prihlásili práve na ich univerzitu, fakultu, katedru. Všetko toto je síce pekné a správne, ale veľmi vzdialené skutočnosti.

Univerzita je inštitúcia ktorá hospodári s určitým majetkom od štátu. Tieto peniaze univerzita dostáva na základe rôznych kritérií. Nebudem tu teraz spomínať všetky, lebo ich ani vôbec všetky nepoznám. Ale spomeniem aspoň niektoré cesty ktorými univerzita získava peniaze pre svoje fungovanie.

Takže na prvom mieste je dotácia zo štátu. Ide o desiatky miliónov, ktoré univerzita na jeden rok dostane. Výška dotácie závisí aj od počtu študentov a samozrejme aj od iných faktorov, ale pre nás je teraz dôležitý tento faktor.

Už pri prvom stretnutí sa s univerzitou a to prihlásením je potrebné zaplatiť kvázi zápisné, najčastejšie do tisícky. Je to veľmi výhodný biznis keď si vezmeme, že sa prihlási, alebo príde okolo 10 000 prihlášok čo činí asi ak dobre počítam 10 000 000 Sk. Pýtam sa sám seba, prečo okrádajú nás študentov na takejto veci? Čo sme my sponzori? No ja si osobne tak pripadám. Po prijatí študentov-všetkých čo sa hlásili, nastupuje úloha ako čo najviac ľudí čo najjednoduchšie a najrýchlejšie vyhodiť. Ak priamo nevyučuje dekan alebo prodekan, jednoducho dostane príkazom, aby toľko a toľko študentov prešlo. Sú na to kvóty, ktoré sa zostavujú na začiatku školského roka.

Ocitáme sa na prvej prednáške. Kapacita miestnosti je 250 ľudí. Samozrejme v ročníku alebo v paralelke je zapísaných 330-350 ľudí. Veď prečo nie, sú to "len" študenti dospelí ľudia, tak prečo ich nenasáčkovať do podzemnej miestnosti bez jedineho okna a slenčného žiarenia. Cirkulácia vzduchu je dokonalejšia aj v poslednej čínskej bani na ťažbu uhlia. Takže po usadení sa všetkých prítomných na zemi, začína nejaká trápna prednáška z nejakého trápneho vśeobecného predmetu. Prednášajúci je väčšinou veľmi rád že ma plný dom, a pochvaľuje si záujem o jeho prednášku s odôvodnením, že konečne sa študenti umúdrili a budú chodiť aj na jeho prednášky v tak hojnom počte. Takéhoto prednášajúceho voláme rôznymi menami ako: zúfalec, rojko snilko, Ondrej Mak či papadimitrius.

Povedzme si ale čo vedie študentov k takejto hojnej účasti na prednáške s poradovým čislom jeden. študenti ktorí sa ešte nestihli ubytovať nemajú kam ísť a tak sa dotrepú na prednášku aj so všetkými vecami a zložia sa niekde na schodoch. Zabijú dve muchy jednou ranou aj sa niečo naučia(smiechot nene to bol len vtip) a majú aj strechu nad hlavou. Ďalším dôvodom je u prvákov samozrejme pocit úzkosti a beznádeje ktoré počas štyroch mesiacoch ničnerobenia nadobudli. Preto potrebujú spoločnosť a taká prednáška preto príde vhod. Ďalším momentom môže byť omrknutie terénu, teda kto sa koľko opálil kto koľko pribral alebo len tak pozrieť nové tváre vrátane toho pred katedrou.

Po prvej prednáške plný nových zážitkov sa študent ocitá v bezradnom obnažení vlastnej osobnosti pred budovou univerzity. Nevie čo si má počať a tak jeho kroky vedú do blízkeho pohostinstva. Tam už je dostatočne veľký nátresk na to aby spoznal svojich nových spolužiakov a hlavne spolužiačky. A tak sa nevinný študent vydáva do priepasti vysokoškolského života plného žúrov, krúžkovíc, pyžamovíc, vedrovíc, a čo ja viem čo ešte akých nechutných íc. Kedysi raz niekto slávny povedal (asi som to bol ja) citujem sa : "Užívajme si semester a ničnerobenie pokiaľ nepríde skúškové, obdobie ešte väčšieho ulievania a robenia ťahákov.

To by bolo na dnes všetko nabudúce si povieme niečo o písaní a robení ťahákov .